Obojživelníky (Amphibia)

Obojživelníky sa na Zemi objavili približne pred 370 miliónmi rokov. Boli to jedny z prvých stavovcov - živočíchov s chrbticou, ktoré sa začali prispôsobovať životu na súši. Ich predkami boli starobylé ryby, ktoré postupne získavali schopnosť pohybovať sa aj mimo vodného prostredia.

Dnešné obojživelníky tvoria skupinu s viac ako 8000 známymi druhmi. Líšia sa veľkosťou, tvarom tela aj spôsobom života. Niektoré majú štyri nohy, iné nohy nemajú vôbec. Môžu byť malé aj veľké, štíhle alebo zavalité, s krátkym alebo dlhým chvostom.

Spoločným znakom všetkých obojživelníkov je, že počas životy využívajú vodu aj súš. Väčšina z nich sa rozmnožuje vo vode, kde kladú vajíčka. Ich mláďatá často vyzerajú inak ako dospelé jedince a počas vývoja prechádzajú premenou - napríklad žubrienky sa postupne menia na žaby.

Existujú tri hlavné skupiny obojživelníkov:

Anura - žapy a ropuchy,
Caudata (Urodela) - mloky a salamandry,
Gymnophiona (Apoda) - červone

Obojživelníky sú veľmi dôležitou súčasťou prírody. Pomáhajú regulovať množstvo hmyzu a zároveň slúžia ako potrava pre mnohé ďalšie živočíchy. Keďže majú citlivú pokožku a sú závislé od čistého prostredia, patria medzi skupiny najviac ohrozené znečistením a ničením ich prirodzeného životného prostredia.