Ropucha iberská

Ropucha iberská (Alytes cisternasii) - malý obojživelník s obrovským srdcom pre rodinu

ČEĽAĎ: pestrankovité

CHARAKTERISTIKA

Je to malá podsaditá žaba s krátkou hlavou. Má veľké oči a zvislú zreničku. Samec dorastá do dĺžky približne 36 mm, no samica je zreteľne väčšia, može merať až 42 mm.

Má bradavičnatú kožu hnedkastého sfarbenia s menej či viac výraznými tmavšími škvrnkami. Bradavice sú často oranžové alebo červené. 

POTRAVA

Živí sa rôznymi drobnými bezstavovcami, ktoré loví predovšetkým v noci na zemi. Jej potravu tvoria najmä hmyz, pavúky, roztoče, mnohonôžky a slimáky.

Larvy sa živia riasami, rastlinným materiálom a drobnými organickými zvyškami vo vode. 

ROZMNOŽOVANIE A VÝVIN

Párenie prebieha na jeseň. Tieto ropuchy sú dobre známe správaním samcov, čo sa týka rodičovskej starostlivosti.  Samec si po oplodnení omotá znášku vajíčok okolo zadných nôh, pričom ju nosí, kým nie sú vajíčka pripravené na vyliahnutie. Keď sa blíži čas liahnutia, samec uloží vajíčka do vhodnej vodnej plochy, kde sa z nich vyliahnu pulce. Proces metamorfózy nastáva asi o štyri mesiace neskôr, keď pulce merajú asi 70 mm.

Samica môže zniesť približne 180 vajíčok. 

VÝSKYT

Žije na juhozápade a v centre Pyrenejského polostrova, v Portugalsku a Španielsku. Nájdeme ju na lúkach či v otvorených dubových lesoch. 

STUPEŇ OHROZENIA

Ropucha iberská bola zaradená do kategórie takmer ohrozených druhov. Jej populácia má celkovo klesajúcu tendenciu.

Hlavnými príčinami úbytku populácie sú strata prirodzeného životného prostredia a znečistenie vodných tokov či nádrží.

VEDELI STE, ŽE..

• samec ropuchy iberskej vydáva počas jesenných mesiacov krátke a rytmické zvuky, ktoré pripomínajú fujaru alebo píšťalku. Tieto zvuky je počuť na vzdialenosť viac ako 100 metrov.