Bojovnica pestrá

Bojovnica pestrá (Betta splendens) - stavia si hniezdo z bublín

ČEĽAĎ: guramovité

CHARAKTERISTIKA

Bojovnica pestrá dorastá zvyčajne do dĺžky 6 až 7,5 cm. Má štíhle, vretenovité telo, ktoré jej umožňuje ľahko sa pohybovať vo vode. Telo ryby je pokryté šupinami, ktoré sa navzájom prekrývajú ako šindle na streche domu. Tieto "šindle" sa skladajú z tenkých, priehľadných doštičiek, ktoré pomáhajú chrániť telo bojovnice pred zranením a dodávajú efektívnosť jej plávaniu. 

Šupiny pokrýva vrstva slizu, ktorá rybu chráni pred parazitmi, infekciami a zároveň znižuje odpor vody pri plávaní. Vyrastajú z kože a vo všeobecnosti im chýba farba. Skutočná farba rybky pochádza z pigmentových buniek umiestnených v koži. Vo voľnej prírode využívajú svoje sfarbenie na komunikáciu medzi jedincami, zastrašovanie súperov aj prilákanie partnera.

Samce majú výrazne dlhšie plutvy a sýtejšie sfarbenie než samice. 

POTRAVA

Bojovnice majú ústa, ktoré sú otočené smerom nahor, čo naznačuje, že naberajú potravu na vodnej hladine. Živia sa najmä larvami hmyzu, komármi, drobnými kôrovcami a inými bezstavovcami. Potravu zbierajú najmä z hladiny alebo tesne pod ňou.

ROZMNOŽOVANIE A VÝVIN

Známou charakteristikou správania bojovnice je boj. Samce, častejšie ako samice, medzi sebou inštinktívne bojujú, aby bránili svoje územie.

Samček bojovnice naberie do úst vzduch a potom akoby ho hrýzol - prežúval. Potom z úst vypúšťa bublinky obalené slizom, z ktorých na hladine postupne vytvorí plávajúce penové hniezdo, veľké približne 4 x 2,5 cm. Keď je samica konečne pripravená na trenie, priblíži sa k samcovi pod hniezdo a pláva k nemu v šikmej polohe, hlavou nadol a s plutvami pritlačenými k telu. Zdá sa, že tento prístup signalizuje samcovi, že je pripravená na párenie a on sa k nej približuje jemnejšie. S roztiahnutými plutvami začne dvojica "tancovať". Krúžia okolo seba, pričom sa navzájom šťuchajú do strán svojimi "papuľkami". Dvorenie končí tým, že samček otočí samičku na bok a omotá sa okolo nej. Potom zosilní zovretie, obráti ju hore nohami a o chvíľu ju pustí. Keďže samica zostáva zavesená v prevrátenej polohe, postaví sa pod ňu. Pri každom objatí samica nakladie približne 3 až 7 vajíčok, pričom celkovo ich môže byť aj niekoľko stoviek. Potom obalí vajíčka hlienom a samček ich chytá do úst a vyfukuje smerom nahor medzi bubliny hniezda, kde sa potom vyvíjajú. Samček sa o hniezdo stará až do vyliahnutia mláďat a neustále opravuje poškodené bubliny.

VÝSKYT

Pochádzajú z juhovýchodnej Ázie, najmä z Thajska, Kambodže, Laosu a Vietnamu. ale možno ich nájsť po celom svete v obchodoch s domácimi zvieratami.
Žijú v husto zarastených rybníkoch a len vo veľmi pomaly tečúcich vodách, ako sú plytké ryžové polia, stojaté vodné plochy, pomaly tečúce kanály a močaristé vody s nízkym obsahom kyslíka. a iné typy oblastí, v ktorých má voda nízky obsah kyslíka.

Vďaka labyrintovému orgánu dokáže bojovnica dýchať aj atmosférický kyslík. Preto prežije aj vo vodách s veľmi nízkym obsahom kyslíka, kde by mnohé iné ryby neprežili.  Tam môžu žiť vo vlhkých dutinách, kým voda počas daždivého obdobia opäť nezaplní priehlbinu. Rybka dokáže prežiť, aj keď z vody zostane iba husté hlinité bahno. 

STUPEŇ OHROZENIA

Bojovnica pestrá je v prírode zaradená do kategórie zraniteľný druh. Vo svojom prirodzenom prostredí čelí hrozbám najmä v dôsledku ničenia životného prostredia, znečistenia vody a rozširovania poľnohospodárstva.

VEDELI STE, ŽE..

• V Ázii sa chovu a šľachteniu týchto rýb venujú už viac ako 150 rokov? Vyšľachtené boli stovky rôznych farebných mutácií a tvarov plutiev. 
• Bojovnica pestrá patrí medzi "labyrintky". Nad žiabrami má špeciálny labyrintový orgán, vďaka ktorému dokáže dýchať atmosférický vzduch.