Anhinga jarabá

Anhinga jarabá (Anhinga anhinga) - známa aj ako anhinga americká alebo obyčajná

ČELAĎ: anhangovité 

CHARAKTERISTIKA

Názov anhinga pochádza z brazílštiny a znamená "hadí vták " . Prečo taký názov? Je to hneď jasné, keď vidíte tohto vtáka pri plávaní. Nad vodou je vidieť iba jeho krk, ktorý vyzerá ako had pripravený zasiahnuť.

Sú to veľké vtáky podobné kormoránom, dospelé jedince sú od konca zobáka po koniec chvosta asi 90 cm dlhé. Majú dlhý tenký krk, hlavu len trocha hrubšiu ako krk a silný zobák ostrý ako dýka. Krídla majú široké, čo jej umožňuje vznášať sa a pomocou chvosta dokáže riadiť, brzdiť alebo vyvažovať svoj let. Na chodidlách majú plávajúce blany na uľahčenie plávania, čo im však sťažuje udržanie sa na konároch. Na rozdiel od iných vodných vtákov sa pri kontakte s vodou úplne zmáča celé ich operenie (na rozdiel od kačky), čo im umožňuje ľahšie sa ponoriť do vody. Avšak s takto namočeným perím nedokážu lietať na dlhšiu vzdialenosť.

Samec je lesklý čiernozelený, vrátane krídel, zatiaľ čo jeho chvost je lesklý čierno-modrý. Samica je podobná samcovi, s výnimkou bledosivožltej alebo svetlohnedej hlavy, krku a hornej časti hrudníka.

Prevažnú časť dňa trávia na stromoch. Sedia na slnku v skupinách a rozprestierajú krídla, aby sa im usušili. Anhingy graciózne lietajú, ale na zemi sa pohybujú nemotorne. S dlhým, pred seba vystretým krkom sa vedia ľahko vzniesť do výšky. Vzlietavajú tak, že sa rozbehnú po hladine vody alebo sa odrazia od konárov stromov. Odpočívajú na spadnutých stromoch, kmeňoch alebo skalách pri brehu vody s roztiahnutými krídlami, aby sa vysušili.

Za slnečných dní zvyknú veľmi dlho lietať nad hniezdiskami. S rozprestretými krídlami, natiahnutou hlavou a krkom i dlhým chvostom nadobúdajú pri lete tvar kríža.

POTRAVA

Anhingy korisť prepichujú svojím ostrým zobákom. Lovia pomocou hadovito skrúteného krku a hlavou vedia tak prudko zaútočiť na korisť, ako by vystrelil šíp. Špeciálne skĺbenie krčných kostí im umožňuje švihnúť hlavou extrémnou rýchlosťou. 

Keď anhinga prepichne rybu alebo žabu, vyčká, kým sa obeť prestane zmietať, potom ju vyhodí do vzduchu a hneď ju opäť chytí do zobáka, aby ju zhltla. Korisť prehltáva vždy hlavou dopredu, čo uľahčuje jej skĺznutie cez dlhý krk.

Živia sa predovšetkým rybami, ale ich potravou môžu byť aj vodné bezstavovce, hmyz alebo žaby. 

ROZMNOŽOVANIE A VÝVIN

Anhingy vytvárajú monogamné páry.  Samec začína dvorenie stúpaním a kĺzaním vo vetre, po ktorom nasleduje označenie vhodného miesta na vybudovanie hniezda. Keď sa vytvorí pár, samec zhromažďuje materiál na hniezdo, zatiaľ čo samica stavia hniezdo na stromoch z konárov a lístia vo výške asi 1,5 až 5 metrov nad rybníkmi alebo močiarmi. Z modravo-bielych vajec sa vyliahne 3 až 6 mláďat, ktoré sú slepé, neoperené a bezmocné. Kŕmia ich obaja rodičia vyvrhnutou a predtrávenou potravou. Po dvoch týždňoch vedia už mladé plávať a pri nebezpečenstve sú schopné spustiť sa z hniezda do vody a skryť sa. Ak nebezpečenstvo pominie, vyštverajú sa do hniezda pomocou zobáka, nôh a krídel. O šesť až osem týždňov sú mláďatá celkom operené a opúšťajú hniezdo.

VÝSKYT

Počas hniezdneho obdobia sa vyskytujú v južných a juhovýchodných oblastiach Spojených štátov. Po skončení hniezdenia sa sťahujú južnejšie, do Mexika, Strednej Ameriky a Karibiku.

Uprednostňujú teplé sladkovodné a pobrežné vody, ako sú jazerá, močiare, plytké pobrežné zálivy a ostrovy alebo pobrežia pokryté kríkmi alebo stromami. 

STUPEŇ OHROZENIA

Anhinga jarabá je z hľadiska globálneho ohrozenia zaradená v kategórii najmenej ohrozený druh. Tento vodný vták má obrovský areál rozšírenia a stabilnú populáciu.

VEDELI STE, ŽE..

• Anhinga patrí k vtákom, ktoré nemajú vonkajšie nosné dierky. Dýcha výhradne prostredníctvom hrtanovej štrbiny.