Anhinga obyčajná
Anhinga obyčajná (Anhinga anhinga) - známa aj ako anhinga americká.
VZHĽAD
Anhingy sú vtáky podobné kormoránom. Majú dlhý tenký krk, hlavu len trocha hrubšiu ako krk a silný, ako dýka ostrý zobák. Krídla má široké, čo jej umožňuje vznášať sa a pomocou chvosta dokáže riadiť, brzdiť alebo vyvažovať svoj let. Chodidlá majú opatrené plávajúci blanami na uľahčenie plávania, čo im však sťažuje prichytávanie sa na konároch.Na rozdiel od iných vodných vtákov sa pri kontakte s vodou úplne zmáča celé ich operenie, čo im umožňuje ľahšie sa ponoriť do vody. Hadovitá hlava a krk ostávajú nad hladinou.
Dospelé jedince sú od konca zobáka po koniec chvosta asi 90 cm dlhé.
VÝSKYT
Žijú v severnej oblasti Spojených štátov, tam ostávajú do októbra a potom migrujú do južnejších častí USA.
Uprednostňujú sladkovodné a pobrežné vody, ako sú jazerá, močiare, plytké pobrežné zálivy a ostrovy alebo pobrežia pokryté kríkmi alebo stromami.
POTRAVA
Anhingy korisť prepichujú svojím ostrým zobákom. Lovia pomocou hadovito skrúteného krku a hlavou tak prudko zaútočia na korisť, ako by vystrelil šíp. Špeciálne skĺbenie krčných kostí im umožňuje švihnúť hlavou extrémnou rýchlosťou. Keď anhinga prepichne rybu alebo žabu, vyčká, kým sa obeť prestane zmietať, potom ju vyhodí do vzduchu a hneď zas chytí do zobáka, aby ju zhltla. Korisť prehĺtáva vždy hlavou dopredu, čo uľahčuje jej skĺznutie cez dlhý krk.
Živia sa predovšetkým rybami, ale ich potravou môžu byť aj vodné bezstavovce, hmyz alebo žaby.
SPRÁVANIE A ROZMNOŽOVANIE
Prevažnú časť dňa trávia na stromoch. Sedia na slnku v skupinách a rozprestierajú krídla, aby sa im usušili. Anhingy graciózne lietajú, ale na zemi sa pohybujú nemotorne. S dlhým, pred seba vystretým krkom sa vedia ľahko vzniesť do výšky. Vzlietavajú tak, že sa rozbehnú po hladine vody alebo sa odrazia od konárov stromov.
Za slnečných dní zvyknú veľmi dlho lietať nad hniezdiskami. S rozprestretými krídlami, natiahnutou hlavou a krkom i dlhým chvostom nadobúdajú kontúry tela pri letení tvar ozajstného kríža.
Anhingy sú monogamné páry Samec začína dvorenie stúpaním a kĺzaním vo vetre, po ktorom nasleduje označenie vhodného miesta na vybudovanie hniezda. Keď sa vytvorí pár, samec zhromažďuje materiál na hniezdo, zatiaľ čo samica stavia hniezdo na stromoch z konárov a lístia vo výške asi 1,5 - 5 metrov nad rybníkmi alebo močiarmi. Z modravobielych vajec sa vyliahne 3 až 6 mláďat, ktoré sú slepé, neoperené a bezmocné. Kŕmia ich obaja rodičia vyvrhnutou a predtrávenou potravou. Po dvoch týždňoch vedia už mladé plávať a pri nebezpečenstve sú schopné spustiť sa z hniezda do vody a skryť sa. Ak nebezpečenstvo pominie, vyštverajú sa do hniezda pomocou zobáka, nôh a krídel. O šesť až osem týždňov sú mláďatá celkom operené a opúšťajú hniezdo.
ČLENENIE
KRÁĽOVSTVO - zvieratá
KMEŇ - chordáty
PODKMEŇ - stavovce
TRIEDA - vtáky
RAD - pelikánotvaré
ČELAĎ - anhingovité
ROD - anhinga